V údolí po snehu už ani pamiatky, ale akonáhle sme vstúpili pod Jelenec do tieňa stromov, privítala nás plynulá snehová prikrývka.

Cestu sme si skrátili príjazdom k rybníkom na Zabitom. Cesta ubehla rýchlo, Boris robil navigátora. V istom úseku to sekol cez lúku, ale aspoň sme boli skôr hore. Na Jelenec sme dorazili takú hodinku pred západom. Lúky na vrchole boli bez stopy, napriek čarovnej lokalite a výhľadu, bez značky sa na vrchol moc ľudí nevyberie. S obľubou na Jelenec chodia miestni, osadili si na vrchole zvláštnu nástenkovú tabuľku pripomínajúcu výstup a kamarátov.

Západ slnka je ale už v plnom prúde a Jožko bezhlavo behá a nevie, ktorý strom skôr fotiť. Ja s Borisom sme sa pustili do prípravy kávy. Tvrdohlavo sme si museli spraviť každý vlastnú verziu.

Jedna dávka čerstvo pomletej putovala do koťoga alias Expressu. Druhú várku zaliala voda z liehového variča a kávu filtroval Aeropress. Koťogo robí kávu silnejšiu ako Aeropress. Ten je niekde medzi rýchlou zalievanou/prekvapkávanou kávou s trochou peny. S espressom nemá ani jedna z príprav nič spoločné, ale to neznamená, že by chutili zle.

So zapadajúcim slnkom sa vynorila aj slušná zima. Okružnú trasu sme na noc neplánovali a boli sme viacmenej spokojní, že zlezieme z Jelenca po vlastných stopách potme naspäť. Pri pomalom tempe a občasom brodení sa snehom sme strávili výletom približne 5 hodín. Teplota sa v noci posunula pod -6 Celzia, priemerná cez deň -3.

Počas cesty som mal nad batohom pripnutú 360 stupňovú kameru, obraz si teda môžete pootáčať. Ak by sa to niekomu nezdalo, je k dispozícii aj klasické video.

Foto (c) J.M.