[woocommerce_social_media_share_buttons]

Už dlhšie som rozmýšľal, kam by sa dalo vybehnúť prenocovať cez pracovný týždeň, nikdy som to ale nedotiahol do konca. V utorok ma predbehol Marek a zavelil smer Zámčisko. Očakávali sa hmly a relatívne jasná obloha na stredu ráno. Dorazili sme za svetla čeloviek, vyhnali vysokú spoza hradieb a zakempovali pod miernym kopčekom.

Takto sme boli aspoň trochu chránení pred prichádzajúcim severozápadným vetrom. Po uvarení čaju sa okoštoval venezuelský rum a potom sa už každý hrabal do spacáku plašiť zver chrápaním.

Nočná teplota postupne klesala (minimum -1,9), spolu s vetrom to nebolo ideálne, ale ani nič hrozné.

Východ slnka si vyžral zastierací mrak, ale napokon sa umúdril a dovolil slnku preliezť, nebol to síce fotografov vysnený ideál, ale lepšie ako bez slnka. Pobehali sme trochu les, Marek si pofotil čo oblasť a svetlo dovolilo.

Ranná káva samozrejme nemohla chýbať.

Zbalili sme hamaky a bežali do práce. Voľno bolo avizované do obeda, takže sme mali značnú rezervu. Keďže som si niekde na mieste zabudol nožík, zdravotne som sa prebehol od áut naspäť na Zámčisko a rozhrabával tam po štyroch  listy v štýle divočáka, našťastie úspešne :)