[woocommerce_social_media_share_buttons]

Môj plán vyraziť na nocovačku s medzinárodnou účasťou fotografickej elity nemohlo prekaziť ani ranné škrabanie v hrdle. Narýchlo sa stanovil plán okruhu, rozmiestnili sa autá a vyrazilo sa z Piesku na Vysokú. Samozrejme s tým, že to je už okukané a na noc zakotvíme niekde inde.

Miernym prekvapením bola súvislá vrstva snehu cca 20cm, takže moje zimné poltopánočky z francúzskeho koncernu dostali mierne cez držku, ale nezatiekli, dobre držali na snehu a veselo si vykračovali vyšliapanou cestou svojich vyšších bratov.

Po doplnení vody na Čermáku dobieham chalanov a čo to, neverím vlastným očiam, Boris s deckami sa tu poflakuje, hrdinsky mi ponúka svoje kordovánky, podarilo sa mi však odolať. Narýchlo niečo požujeme, lúčime sa a bežíme ďalej červenou.

Ťahavú trasu spomaľuje sneh, ale je to príjemná prechádzka, slnko klesá za pás mrakov a nastupuje šero. Po dorazení na vrchol máme ešte hodinku k dobru, Martin varí čaj a hoci varič pracuje v štýle „slow food“, čas nám vypĺňa rozjarená skupinka, že vraj výlet na rozlúčke so slobodou?

Slnko sa začína sfarbovať, chalani čo to pofotia, ale spokojnosť to veru nie je, Vysoká je tradičné korzo. Je asi 6 hodín a napriek tomu prichádzajú stále noví ľudia. Karolovi sústavne niekto lezie do panorámy, ale aspoň je čo fotiť, mohlo to byť aj horšie.

Slnko zaliezlo a Marek stanovuje smer Taricove skaly. Pri stožiari ešte stretávame rádio nadšencov s rozhodenou anténou chystajúc sa na vysielanie niekam do Nemecka. Veru v tejto zime a tme svoje hobby, zdá sa, neberú na ľahkú váhu.

Akosi sme pozabudli, že skaly susedia s plotom preslávenej obory. Priamo hore sa bivakovať nedá, ale našli sme prijateľné miesto v sedielku smerom na Horný vrch.

Víchrica cez týždeň pozhadzovala kopec konárov, o palivo máme teda postarané. Marek sa tradične postaral o párky pre každého, ja som porozlieval čaj, čo to teda aj do šálok a mohli sme ísť spať.

Napriek tomu, že moc nefúkalo, som sa spokojne zavrel do celty. Nočný vzduch s min. teplotou takmer -5 stupňov však neprial môjmu hrdlu a do rána som bol zanesený ako starý komín. Zima však nebola zospodu vôbec, mal som totiž k mojej syntetike pridané Cumulus letné perie, bolo to ultra teplé a ani to moc objem batožiny nezväčšilo. Spacák však začína byt miernym sklamaním. Fakt, že pri -5 ide cez hornú légu výrazný chlad, nie je dobrým znamením, hlavne pri sľubovaných parametroch a prestížnosti rakúskej firmy…

Marekov testovací zimný Cumulus  poskytoval tepelnú pohodu bez najmenších problémov, budeme potrebovať nižšie teploty na hľadanie limitu komfortu.

Ráno chalani vybehli fotit východovku.. ja som to samozrejme prespal pri variči s kávou. Na cestu sme trochu pomenili plány, trasa bola síce kratšia, ale príjemná. Nabudúce, ak zostane viac síl, môžeme sa plahočiť v snehu.

Pár video záberov z výletu (pre pobavenie odporúčam slúchadlá).