Putovanie vzdialenou krajinou bolo náročné už samotným príchodom. Prvé kilometre sa niesli v očakávaní nového, objavovaním kvietkov a lesných žabiek.

Asfaltová cesta ukrajovala pomaličky z ich trpezlivosti, ale nakoniec našli sily na záverečný výstup. Palacinky hlavne v sladkom prevedení posilnili ducha. Odtlačok medvedej tlapy sa našiel našťastie až na zostupe.

Nasledovali ďalšie kilometre po vyasfaltovaných trasách, hoci krásnym prostredím, nohy dostali zabrať. Potom stúpanie zase po asfalte, len posledná 15 minútovka sa schovala do krásneho lesíka tenučkým chodníkom.

Pri prameni nastala panika nad nadchádzajúcimi 12 kilometrami a dezertérske myšlienky, so šťastím došlo k transportu pod hrad. Tam sa rozpršalo, časť bojovníkov chytila paniku a rozložila celty a hamaky, časť sa vydala hľadať expedične ladené miesto. Pri zostupe sa ale všetci nakoniec našli.