Krásna oblasť Vtáčnik je pretkaná skalnými bralami, čo robí z Ponitria nesmierne populárnu lezeckú oblasť.

Náš trojdňový výlet sme začali na skalnom masíve nazývanom Hrádok. Tento rok oblasť spopularizovali akcie „lanovky“ medzi bralami. Prítomnosť kvanta ľudí bola zrejmá, minulý rok bola na vrchole pekná trávička, tentokrát pôda rozdupaná na prach. Počas našej návštevy sa žiadna akcia nekonala, lanovka bola zvesená tesne nad stromy a časť brala čistila skupinka lezcov.

Večer úradoval splyňovací varič na drevo, na panvici zase kuracie mäso so zemiakmi. Západ slnka bol trochu lepší ako východ, oblaky sa aspoň trošku sfarbili. Ráno hmla len trošku vystupovala z protiľahlého lesíka. Kým však slniečko vystúpilo nad kopec, boli lúče už moc silné. Po povinných jazdách s rannou kávou a kašou pokračoval výlet smerom na Vtáčnik.

Kamil si otestoval svoju kondíciu a nový batoh, s narastajúcou výškou klesala teplota a pribúdala hmla a vietor. Na Vtáčniku boli extrémne veterné, preto je vhodnejšie rozložiť sa ďaleko od vrchola.  Rozdiel v teplote spraví aj 10 stupňov. Tentokrát rovnako vietor a -2 stupne, na Hrádku bolo okolo 6.  Kamil s Marekom na chvíľu oddali hojdaniu, ja som hľadal vhodný záber po okolí. Marek pripravil večeru a mohli sme isť na výlet do hmly na vrchol. Nad ránom začali z hmly presvitať svetlá údolia, nadšenie však dlho netrvalo.

Hmlu občas presvietilo slniečko, ale viditeľnosť bola tak na 100m. Spanie v hmle a teplotách kolísajúcich medzi plus a mínus preverí výbavu, páperie nenavlhlo a noc bola napriek vetru príjemná. Po slnení sa nasledoval už len zostup do teplejších úrovní.