Dvojica Malý a Veľký Manín pretkaná skalnými bralami a preseknutá populárnou Manínskou tiesňavou.

Motivácia bola veľká, dotiahla Kamila z východu a Borisa od rodinného krbu. Marek nás cestou pozbieral a vyvrhol až pod kopcom. Na konci dediny dostal Boris nejaké divné jablká a mal z nich veru všelijaké nápady (viz video). Cesta skúšala Kamilovu kondičku, v polke si dokonca vyzliekol aj bundu a mosúril sa, že ho zavádzam nadbytočným pohybom kvôli prehliadke jaskyne. Ale to už sme boli takmer na vyhliadke pod kopcom Veľký Manín. Na otvorenej vyhliadke sa hneď do nás pekne oprel studený vetrisko. Teplota bola okolo 5-7 stupňov, ale vietor to tak pocitovo stiahol, že sme si poobliekali všetko, čo bolo k dispozícii. Po káve a posedení pri výhľade sme sa každý vlastnou rýchlosťou začali rozkladať na noc.

Túto nudnú činnosť oživoval nárazový vetrík. Poihral sa teda aj s Borisovou vrchnou izoláciou a šupol ju dole zo zrázu. Napakovaný pružný balíček peria sa odrážal ako loptička a už ho nestihol nikto zastaviť. Nezostávalo nič iné ako aspoň pokus o nájdenie. Boris musel najprv obísť bralá a potom postupne skúmať extrémne strmý štrkovitý kopec. Už takmer nikto neveril, že ho nájde, ale po hodine sa ozval, že ho má! Veľké šťastie, topquilt sa zastavil dosť ďaleko na priečne zvalenom strome. Mal na sebe iba pár šrámov na obale. Bez neho by bol veru problém prespať prikrytý tenkými bundami pri teplote 2 stupne Celzia.

Keď sa Boris vydýchal, mohol sa pustiť do prípravy plánovanej kapustnice. Moc sa mu po tom výkone nechcelo, ale keď sa postupne na ohníku pripravovali medzi-chody, ožil a začalo ho to baviť. Kapustnica bola výborná, dobre ochutená a štipľavá tak akurát. Opiekli a pojedli sme, čo sme vládali a s utíchajúcim vetrom sme okolo jedenástej zaľahli spať. Ráno sa už okolo šiestej vytvárala červená čiara na obzore.

K ideálnemu východu slnka chýbali obláčiky, hmla sa vytvorila iba na jednej strane kopca, ale aj tak to bolo krásne ráno. Po nabažení sa slnka a krátkom oddychu nasledoval odsun. Borisovi už na palubovke svietila červená ikonka „rýchlo domov“ a kládol otázky typu „môžeme ísť aj tadiaľto“ ukazujúc kolmo dole. Nakoniec ho ale Marek presvedčil na dlhšiu trasu aj krátky oddych na lúčke.