bansul2

Tri dni na Súľovských Skalách

Jeseň v plnom prúde a krásne počasie takmer bez vetra nasmerovalo dvojicu snoričov na Súľovské Skaly.

Dorazili sme do piatkových príprav na bežeckú súťaž, cesta však bola príjemná, podvečer nebol v lese takmer nikto. Na západovku sme vybehli na Štefánikovu vyhliadku, slnko nenápadne vkĺzlo do oparu nad horizontom a bolo po ideálnych záberoch. Popri tom ako na Súľovskú podkovu padala tma, sme sa  presúvali na hrad. Stromov na hrade však nebolo na rozdávanie, ale nakoniec sa nám nejako podarilo rozhodiť sa po nádvorí. Neskoro v noci došli ešte dvaja lezci a vyškrabali sa spať na severný výbežok.

Východovku sme sa snažili privítať kávou, ale moc sa nám neodvďačila, okrem prelievania hmly sa žiadny poriadny východ nekonal ..znova úradovala oblačnosť na horizonte, ktorá sa vzápätí rozšírila na celú oblohu. Nasledovalo hľadanie miesta na ďalší nocľah s pekným výhľadom. Pretĺkanie sa značkou aj mimo značky, kadiaľ sa rútili stovky bežcov, sa striedalo s epileptickým skandovaním rodinných turistov, čo sa nevedeli rozhodnúť či zbierať huby, skandovať bežcom, alebo vyjednávať s vlastnými deťmi. Našťastie to netrvalo dlho a les stíchol, už sa len z dediny tlmene ozýval nejaký ujko, čo z odplachtovaného kamióna ohlasoval výsledky.

Toto všetko sme už sledovali pospávajúc v hamakoch rozložených na fantastickom úpätí skalného zrázu. Modelky tentokrát neboli k dispozícii, tak som si užil oba hamaky.  Podvečer z lúky vyštartoval balón, slnečná guľa nonšalantne zaliezla za kopec a nám napriek nie moc náročnému dňu nebolo moc treba.

O deviatej sme už boli naložení v banánových posteliach. Teplá noc, jasná obloha a takmer bezvetrie, kde tu nejaká sova, zver na takýto zráz zrejme moc nepáchne, jelene sme tentokrát vôbec nepočuli, možno si už povedali, že nebudú preťahovať ani deň po termíne.

Východovka bola kratučko pekne červená, potom slnko zaliezlo a vyšlo až pomerne silné. Spravili sme si kávu a bežali do lesnej hmly, ale tá sa tak rýchlo presúvala, že bolo ťažko odhadnúť, kam sa práve naleje a hlavne v takej hrúbke, aby ju dokázalo zaujímavo presvietiť slnko.

Tak a bolo po peknom výlete, cestou sme sa ešte zastavili obzrieť Vršatec.