Zimná nocovačka v Strážovských vrchoch sa začala pomerne rozpačito, vysoké teploty, topiaci sa sneh, blato a Jožko samozrejme musel ešte predtým dohrať pingpong.

Marek už bol dávno na mieste, ale aspoň nás nikto nehnal a ja som sa mohol učiť stabilizovať obraz na Jožkovi štverajúcom sa k vrcholu. Popri váhaní na hrebeni sa postupne ochladilo a s príchodom tmy sme uz mali aj rozložené hamaky.

Teda okrem veľkej oranžovej a dobre perím vypasenej Cumulus pandravy, do ktorej sa plánoval nasúkať zemný spáč. Nočný vetrík trošku postrašil, ale našťastie sa nezdvihol a otočil sa až ráno.

Teploty neklesli moc pod -6, tak sme bojovali viac s teplom a kondenzáciou ako so zimou. Červený východ slnka prišiel trochu skôr ako sa rozostúpili oblaky nad horizontom.

Vďaka zamrznutému bahennému podkladu bol zostup príjemnejší. Údolie nás čakalo už vyhriate slnkom, bohato zásobované potôčikmi topiaceho sa snehu.

Ak sa chce niekto potočiť, tu je pár 360 obrázkov: