Dlho očakávaný splav do Budapešti sa nám konečne podaril, takto zážitky zhrnul organizátor:

Priamo u nás, pod nosom, nachádza sa rieka, divoká, krásna. Bičovaní dunajskými vodami už nejakú dobu, všetkými komármi doštípaní, európskou Amazonkou sa motáme už nejakú tú sezónu. Či už dvojdňové výletíky po dunajských ramenách, alebo viacdňové výpady po Dunaji z Rakúska. S jedlom rastie chuť. A to znamená, že je čas na väčší zákusok.

Dať výletu šmrnc a cveng kvalitnej dlhej expedície. Deťom dopriať nevídané dobrodružstvo s trvalejším pobytom v prírode. Výbavu a výstroj máme pripravenú, treba už len zážitky. A tak vznikol plán. Doplaviť sa do Budapešti a absolvovať aspoň týždeň v prírode, na brehoch Dunaja. Plán padol na úrodnú pôdu a 7.7.2018 rozbaľujeme expedíciu Dunaj v obci Dunaremete, v Maďarsku. Jedinou istotou je 8 dní rieky, 7 nocí v hamake, a to ostatné sa udeje bez plánovania.

7.7.2018

Lea, Nikola, Nataly, Patrik, Boris, Hanka, Marek, Lita a trosečník Matúš, kameraman. Skupina ťažko skúšaná prespávaním v prírode, pôžitkami v lese aj pri vode. Tri nafukovacie člny Baraka. 9 hamakov, 25 litrov pitnej vody. Ale načo to písať. Natrieskali sme veci do člnov, urobili poslednú známu fotografiu skupiny a urobili povestný záber. Pechrovci ešte stihli nákup v decathlone a vystrojili sa v štýle Kolumbijskej revolučnej gardy.

Borisa treba upozorniť, aby dával pozor na bóju. Netreba sa nechať uspať a treba mu to pripomínať po celý čas. Matúš fasoval dve menšie slepice do člna, aby mu nebolo smutno, a mohli spustiť bohatý repertoár ľudovej tvorby. Len tie tóny. Nezaškodí sa občas vzdialiť a dopriať Matúšovi a posádke súkromie. Medzitým zistil, že si zabudol klobúk, chvíľu sa tvári, že zaimprovizuje, ale nakoniec rád prijme hlavodáždnik z Peru.

Vyzerá síce, že ide kosiť ryžu, ale aspoň sa nespáli. Jediným plánom na dnes je dostatok času večer po vylodení na uvarenie gulášu. Tento plán je systematicky narúšaný nevhodným terénom na hamaky. Kúpanie sa strieda s rumom a staré koryto Dunaja nás vypľuje pod Gabčíkovom do tej hromady vody, ktorá je bičovaná silným vetrom. Most pri Medveďove je na dohľad, a stále nevidíme vhodné miesto. Pod tlakom blížiacej sa tmy sa vylodíme na priateľskej pláži, ktorá sa neskôr ukázala skôr skúškou zrelosti a odhodlania.

Pobrežie rozdelíme na tri sekcie so stredom pre naše veľké dieťa Matúša. Stmieva sa, ohník horí, ale Boris ešte bojuje s hamakami. Guláš ma sklz a zase raz bude až o polnoci. To sme ešte nevedeli, že rovno za nami je bažina plná všakovakej dobroty a miestne komáre sa nevedia nabažiť novej dodávky krvi. Pod rúškom šera to zobrali dosť zostra a významná časť posádky kapitulovala do bezpečia moskytiéry.

Veru, Hanka si nevie predstaviť ešte 6 takýchto večerov. My však vieme, že po zotmení si komáre dajú pohov a tak sa aj stalo. Tie zmizli úplne a nechali nás pri guláši samých. Boris obohatí program o tradičný expedičný tanec s prvkami capoeira. Hviezdy pražia, ukazuje sa mliečna dráha.

Ležíme na karimatkách a užívame si krásnu noc. S polnocou Boris dokončuje guláš, to sa však do jedenia nikomu nechce, párkrát namočím rožok. Medzitým pozorujeme stúpanie Dunaja a ten sa nebezpečne blíži k ohnisku. Zrazu sa ozve Nataly z hamaky, či je už guláš hotový. Namiesto gulášu však ešte spolu pozorujeme hviezdy a po jednej hodine ráno sa poberáme. Zaistiť guláš proti zlodejom a spať, oheň uhasí Dunajská vlna.

8.7.2018

Na moskytiérach poskakujú nedočkavé komáre, čas raňajok. Ohnisko pod vodou, robíme druhé a zohrievame teda gulášik. S vychádzajúcim slnkom sa komáre dávajú na ústup. Balíme už bez strachu a zhonu, v pohodovom tempe ešte dve kávy, od každého tvorcu iná. Hanka ešte vstrebáva včerajší útok a dúfa, že už sa nebude opakovať. Ubezpečujeme ju, že pri Dunaji komáre nie sú. Repelent prekrývame opaľovacím krémom, Matúš si berie do člna svoje dve škeble a vyrážame.

Vôbec netušíme ako dlho a ako ďaleko sa dnes plavíme. Karty rozdáva Dunaj a jeho rýchlosť. Plavíme sa rozhádzaní po Dunaji, ledva na seba dovidíme. Míňame ostrov Veľký Lél, kde boli deti v tábore pred pár dňami. Matúš ide dušu vypľuť, aby mohol oznámiť, že utopil dovozové daždnikové sombréro. Dostávame sa na šíravu širokú, veternú a prvýkrát skúšame dáždnik, aby vietor aj pomohol, keď už fúka od chrbta.

A naozaj, získali sme slušný náskok, tak máme čas, aby sme vybrali dokonalé miesto na nocľah. Prešli sme toho dosť a sme pomerne ďaleko, tak si môžeme dovoliť rozbaliť tábor o dosť skôr. Kopec času na šantenie vo vode, nachystanie hamák v kľudovom režime a pomalá príprava panvičky na cuketu. Premiéru majú aj Borisove hamak stoličky. Hanka strieda gin s protiprúdom v Dunaji, čo si vyžiada okamžitú hospitalizáciu v hamake.

K životu ju preberú až sporo odetí muži pri západe slnka. Obloha nestíha striedať palety farieb, urobíme aj pár záberov. Komárov by človek na jednej ruke spočítal, ale opakuje sa známy scenár a pod hviezdami už zase nerušene sedíme pri ohni. Ďalšia noc na Dunaji.

9.7.2018

Ráno by aj človek spal, ale nemôže. Musí ísť vykopať kameramana z hamaky. Na ružovo nasvietené pobrežie ho nevyruší ani trochu, treba s ním trošku potriasť. Pár rýchlych záberov a naspäť v hamake dohnať zameškané. Dnes ani Nikola s Leou nebuntošia a budia sa neskôr ako rodičia. Patrik a Nataly klasicky v kóme do vhodného času, kedy treba pobaliť a ísť. Raňajky si ale nenecháme rušiť, deti naštopkáme hnedými guličkami a uistíme sa, že sme tu nič nezabudli. Hlavne Boris. Trochu sa nám mračí, na programe je zrejme odpočinok od slnka a tak sa iba vezieme s vodou bez vône opaľovacieho krému.

Obdivujeme pláže a stromy, Hanka sa začína pripomínať so sľúbenou čárdou. Pristavujeme pri prvom obydlí, už z brehu je náznak na obec, inak pekne upravená, žiaľ ako po nejakej katastrofe, bez ľudí a obživy. Pokračujeme teda ďalej a zastavíme sa na lukratívnej plážičke, kde rozporcujeme melón a vyhlásim súťaž o lepšiu kávu. Chlapci sa pretekajú, ja si dorežem prst a deti vyložia hnedé guličky do štrku.

Posádka expedície ešte nevie, aký dlhý deň dnes bude, ale nepredbiehajme. Mali by sme nájsť nejakú poživeň, posledná porcia guláša padla ešte ráno. Pristavujeme v improvizovanom prístave pre vodákov, kde je opustený bufet, tak sa púšťame hlbšie do dediny, kde nachádzame reštauráciu. Pechrovci vysnívané rezne a zvyšok ryby či karfiól. Halászlé teda nič moc, sme zvyknutí na lepšie. Trochu nám černie obloha, v diaľavách vidno sivé pruhy prehánok a Hanka sníva svoj sen o penzióne. Míňame ružovú vilku na slovenskej strane a naskočí jej husia koža. My ale vieme, že je to z blížiacej sa búrky a momentálneho ochladenia. Deti už sú zahalené v hábytoch či uterákoch a na obzore sa rozohráva nevídané divadlo.

Mraky ako z Mordoru začína podsvecovať zapadajúce slnko a jeho ostro oranžové svetlo nám vypaľuje diery do hláv. Fotíme, filmujeme, užívame si to. Ako slnko zapadlo, stmievanie pri zamračenej oblohe naberalo na obrátkach. Treba nájsť flek, kde sa zmestí 9 hamák, kde sa bude dať kúpať a kde budeme mať pekný výhľad na východ slnka. To sú základné, nie veľmi skromné parametre. Človek si tu musí vybrať ešte aj smer toku Dunaja, aby to bolo tip top. Už za tmy nachádzame aj v mape zaznačené miesto na nocľah, krásny ostrov uprostred Dunaja so širokou plážou, dlhou plytčinou a dokonalým divokým prostredím. Z člnov vystupujeme už za tmy, ale už to ide jedna radosť. Matúš má hotovo a už nachystal oheň. Vraví, že tu nie je žiadne drevo, ale my vieme svoje. Deti odvisnú spolu s hamakami, nažive ostali len dospeláci.

Do Hanky lejeme gin, nech sa uvoľní, je nejaká napätá. S Matúšom sa ešte vykúpeme, Boris hygienu odkladá na zajtra. Deň plný podnetov a človek začína strácať prehľad o čase. Prvá noc bez jediného komára, tak si aj Hanka môže vylihovať na karimatke a pozorovať, čo sa skrýva pod uterákmi.

10.7.2018

Ráno treba dronistu vyklopiť z hamaky. Slnko rozbalilo všetky odtiene ružovej a oranžovej, a on si chrápe v hamake. K pohodičke treba ešte kávu a Borisa, vyklopíme aj jeho. Toho nájdeme ešte s čelovkou na hlave. Krátke leňošenie, fotenie a z hamák sa začínajú ozývať detské hlasy. Nakŕmiť a šup do vody, objavovať krásy štrkových plytčín a zákutí so silnejším prúdom, kde si treba dávať pozor.

Dnes dokonca aj teplé raňajky na ohni, na ražníku už rozvoniavajú klobásky a to definitívne prebudí aj Matúša, ktorý si ohník pribral za svoj a drží sa ho ako kliešť. Aladin straší dažďom na zajtra, tak dnes si dáme dlhšiu etapu, až za Ostrihom, aby sme si vytvorili časovú rezervu, keby bolo treba stráviť deň v daždi na brehu. Plavíme sa, krajina sa pekne hýbe a slnko nás povyzliekalo.

Občas sa treba vykúpať, obsadiť ostrovček, alebo pokropiť kríček. Gurmáni vyskakujú do Dunaja aj za jazdy a plávajú okolo člna. Predháňame sa, kto nájde krajšie miesto na rýchly obed a zastavujeme na jednej z tisícich pláží, ktorá poskytne aj stromami obdarený tieň ako oddych od slnka. Káva strieda polievku, horalka strieda chlieb, a pádlovačka strieda odpočinok. Dunaj lenivie a s ním aj posádka. Tá najmenšia to tradične zalomila a Báhončatá sa vzďaľujú, aby jej dopriali kľud. Idylka plná slnka vyrušená občasným výhľadom na búrku a u niektorých badať, že by sa už aj radi vystreli. To už čochvíľa vplávame do Ostrihomu.

Zastavujeme pri podivnej stavbe nad vodou, to je chvíľka pre nášho kameramana a tiež ženskú časť posádky. Do samotného mesta sa pustíme cez rameno mimo hlavného toku, dúfajúc, že natrafíme na chutné jedlo a možnosť doplniť zásoby, predovšetkým pitnú vodu. Batérie do všakovakých zariadení tiež hlásia hlad. K slovu sa hlásia aj oblaky, ktoré sa nad nami zlovestne zbiehajú a po krátkej spŕške sedíme pri hamburgeroch a rybe.

Medzitým máme nakúpené a môžeme pokračovať po Dunaji, aby sme čím skôr našli miesto na nocľah. Oblaky medzitým rozohrávajú svoje divadlo, čierna strieda šedú a v diaľavách hrá svetelný orchester. Doteraz nás prehánky šťastlivo obchádzali, ale všetko nasvedčuje tomu, že dnes sme už na rade. Hanka sa vyhráža útekom domov, ak okamžite nezasvieti slnko.

To už vo vetre a vlnách pádlujeme na druhú stranu toku k miestu, kde sa do Dunaja vlieva Hron. Pár pokusov o vylodenie sa, ale táto časť brehu nie je veľmi lákavá, samé blato. Všetci ale vidíme oheň na druhej strane Dunaja, niekto zakričí poďme a znenazdajky znovu makáme do Maďarska. Báhončatá si siahajú na svoje dno, avšak Lea pádluje ako drak a s prehľadom nás dostáva do vedenia v boji o čas s blížiacim sa dažďom.

Ešte nestíhame ani rozbaliť tábor a už sa to na nás leje. Mačeta sviští o život, a bujná vegetácia ustupuje našim prístreškom. O polnoci sú kokóny zavesené, deti v suchu a bezvedomí. Boris má už toho plné kecky a Pechrovci ulíhajú v komprimovanom režime pod jednou celtou a v dvoch hamakách. Na rumové volanie už nikto nereaguje, konečne počúvame ťukanie dažďa do celty.

11.7.2018

Všetko podľa plánu. Čaká nás lenivý daždivý deň, odpočinok od slnka, ale aj nejaká tá prechádzka. Rozozvučali sa mlynčeky na kávu, na protiľahlom kopci sa rozvaľuje hmla a hladina Dunaja sa zrkadlí až neskutočným pokojom. Jemný dáždik, ticho, vôňa vegetácie, vôňa Dunaja, káva. To už ale Hanka hypnotizuje gúgl mapy na telefóne.

Jeden telefonát strieda druhý a už sú jednou nohou doma. Čas si skrátime výpravou do Ostrihomu, pozrieme si katedrálu nad Dunajom, dáme si s deťmi zmrzlinu, zatiaľ čo Lita v polospánku stráži člny. Pechrovci nás definitívne opúšťajú a to je signál pre slnko, že môže spustiť svoje večerné predstavenie.

Obloha hrá všetkými farbami a pod nachystaným drevom už horí podpalovač. Po celodennom daždi je tu krásny večer pri ohni pod hviezdami. Na ďalší deň nás čaká znovu výpek, kúpanie a snáď to potiahneme až k Vyšehradu.

12.7.2018

Začíname povinným východom Slnka, Blackhawk už rozvíril pobrežie, len tie deti stále chrápu. Dnes máme pred sebou dlhý úsek a veľa slnka, pobalíme ešte v chladnom ráne a po raňajkách odrážame od brehu. Dva člny scvaknuté karabínami, keďže trosečníkovi dezertovala posádka, potom mu dopredu inštalujeme peruánske závažie, ktoré sa neskôr osvedčí viac ako sťažeň pre našu hamakoplachtu, ktorá skutočne funguje a pri nápore vetra citeľne zrýchľujeme.

Malá zastávka na veľkom štrkovom ostrove s rozsiahlymi plytčinami ako z dokumentárneho filmu. Krásna čistá voda, kopa mušlí, hotové Bulharsko. Míňame sútok Ipľa a Dunaja a definitívne opúšťame Slovensko. Obed je tu a mapa nás upozorní na reštauráciu hneď pri brehu.

Obsluha ledva dýchala, museli sme sa uspokojiť s langošom v susednom bufete, o to lepšia bola však čerstvá limonáda. Deti povinná  zmrzlina a šup šup posadať do gumákov a rozrážať vietor. Treba prepádlovať na druhú stranu Dunaja, kde si chceme pozrieť cintorín plavidiel. Sme niekde pred Nagymarosom a tento výbežok by mohol byť pozostatok zo stavby vodného diela, ktoré sa nikdy nedokončilo. Ostali tu však nejaké plavidlá a ich robotické chápadlá všetkého druhu.

Hrdza, vegetácia, koniec sveta. Vypúšťame drona na výzvedy a pokračujeme ďalej. Rieka je tu tak široká a pomalá, že sa ledva hýbeme, treba pádlovať a plachtiť. Dáme si esíčko pred Vyšehradom a pristavíme v mieste, kde premáva kompa. Všetci máme chuť na poriadne maďarské jedlo a kúsok od brehu objavujeme, čo sme hľadali. Perkelt zo sumca s haluškami je pastvou nielen pre oči, ale aj pre vylangošované žalúdky. Paráda. Sme priamo pod hradom vo Vyšehrade, plánujeme to zapichnúť na ostrove, kde sa od hlavného toku oddeľuje kanál Szentendre.

Ostrov je riadne dlhý, kanál Szentendre sa vlieva do Dunaja až tesne pred Budapešťou. No nič, rozhodneme sa zajtra, dnes si to tu obzrieme a vyhodnotíme, ktorý tok tečie rýchlejšie. Szentendre je bohatá rekreačná zóna plná turistických plavidiel. Naopak Dunaj pokračuje vo svojej divokejšej forme, čo naznačuje, že by to mohlo byť rýchlejšie.

Hamaky sme podľa plánu povešali priamo na cípe ostrova s rozsiahlou štrkovou plážou a plytčinou, takže deti majú po zbytok popoludnia o zábavu postarané, vo vode sa šantia bez prestávky až do západu slnka, ktorý bol opäť fenomenálny.

Obligátny ohník, hamak stoličky a rumík. Žiadny hmyz ani obláčik a celty sa už sušia. Ešte debatujeme, že by sme vyrazili ráno pred východom slnka, aby sme si ho vychutnali priamo na vode. Tieto plány rozbije skupinka mladíkov, ktorí sa rozbili na maderu a svoju dobrú maďarčinu dávajú na  známosť širokému okoliu. Prešlo ich to až o druhej ráno, čo značí, že východ slnka si pozrieme akurát tak cez moskytiéru.

13.7.2018

Nevadí, dáme si raňajky, pobalíme v zrýchlenom režime a o deviatej už sedíme v člnoch. Dnes treba prejsť okolo mesta Vác, niekde sa chutne najesť a medzitým posedávať, opaľovať sa a komandovať vílu plachetnicu.

Fúka dosť výdatne a priaznivo, po hladine kĺžeme tak, že sa sumce nestačia diviť. Musia byť aj odpočinkové momenty na malebných dunajských plážach. Vác vyzerá pekne takto z člna a to nám aj stačí. Za ním už striehneme na nejakú tu poživeň a malá lodenička s amazonským mólom je presne to pravé. A čo má zbedačený námorník robiť v týchto maďarských vodách.

Zase perkelt a fajnová limonáda. To je vec, ktorá tu perfektne funguje. Život pri Dunaji a využívanie jeho rekreačného potenciálu. Pozor na ostré skaly a odraz od brehu. Zásoby jedla ešte máme, treba si  nájsť miesto na posledný nocľah pred vpádom do Budapešti. Obzeráme sa už teraz, ale potrebujeme sa priblížiť, aby sme to posledný deň nemali ďaleko, odvoz totiž máme o 14,00 z plážičky na začiatku Budapešti, hneď za koncom kanála Szentendre.

Rozmaznaní divočinou a vždy perfektnou konfiguráciou stromov, nevysadneme hocikde. Plavebnú dráhu križujeme od buka do buka, aby sa vietor správne oprel do hamakplachty. Miesta na ostrovnej strane Dunaja sa nám nepozdávajú, ešte posledné prepádlovanie a pristávame na malebnom brehu ako z rozprávky o Dunaji a hamakách.

Všetko vyšlo dokonale, zase si to dáme bez celty a to už zase zapadá slnko. Pobrežie tu tvaruje pekné vlny, takže okoloidúce lode vždy pripravia pravú morskú kulisu, za ktorú  by sa nemuseli hanbiť ani Zlaté piesky.

Deti začínajú počítať hviezdy a dospeláci kukajú na hodinky, kedy sa ich zbavia a pošlú do hamák. Bez nich to však dlho nevydržíme a pred polnocou sa poberáme do kokónov stráviť našu poslednú noc expedície na Dunaji.

14.7.2018

Z bezvedomia nás preberá už nažhavené slnko, ktoré sa k nám prediera spoza chrbtov. Dnes pohodička, plavba potrvá maximálne dve  hodiny, máme čas. Raňajočky, okupkáme sa a pomaly vyrazíme.

Za malý moment podplávame prvý most, čo znamená, že civilizácia je tu a v ďiaľke vidieť aj známe dominanty Budapešti. Tam sa ale nedostaneme, náš cieľ je na začiatku mesta v rekreačnej zóne plnej malých plavidiel, pláží, bufetíkov a štýlových kaviarničiek.

Zastavujeme na posledné kúpanie a osvieženie, Lita nám dá posledné krémové pomazanie. Po pravej strane míňame kanál Szentendre a pristavíme si pri bufetíku s lákavým posedením na pláži. Fajnová limonáda z manga, malín, či zázvoru a nejaké to kapučínko. Drevené lehátka a povaľovacie mechy priamo pri Dunaji.

Čaká nás však posledných pár metrov ku konečnému cieľu, kde sa vylodíme už čoskoro. Tu vypustia dušu aj naše člny, potľapkáme sa, aké to bolo super. To už však myslíme na perkelt zo sumca. Treba ešte skoordinovať Kuba, ktorý preráža kolóny dovolenkárov smerujúcich do Chorvátska na trase do Budapešti. Hodíme do neho hejka vcelku a už sedíme v jeho karavane.

Posledná vyhliadková cesta po nábreží Dunaja a šviháme domov. 8 dní na vode, 7 nocí v hamake. Nie úplná divočina, dobrodružstvo však určite. Čaro východov slnka na Dunaji sa opísať nedá, ostáva len tešiť sa na ďalšie.

(c)2018 MP All rights reserved