[woocommerce_social_media_share_buttons]

Jeseň a zima sú ideálnym obdobím pre lovcov snímkov prírody, okrem jesenného sfarbenia sa výraznejšie ukazujú hmly, vytúžený ideál inverzie tečúcej cez údolia horského masívu nie je ale vecou každodennou, okrem toho, že je nutné byť na takýto snímok pripravený už na svitaní, je potrebný aj poriadny kus šťastia.  Zo zvedavosti som sa pridal k nocovačke fotografov na hrebeni a to aj napriek tomu, že vstávanie skoro ráno nie je mojou silnou stránkou. Povedal som si, že s dvoma profíkmi môže byť sranda, niečo sa snáď aj naučím.

Vyrazili sme v piatok po práci, po ceste nás ešte chvíľku hrialo zapadajúce slniečko, vystriedala ho tma a lesná hmla.

Po príchode na hrebeň sme rýchlo rozložili hamaky, pobehali po hrebeni márne čakajúc na rozostúpenie sa oblakov. Nakoniec sme to o deviatej vzdali a zaľahli spať. Teplota klesla pod 1 stupeň, ale viac problémov spôsoboval prenikavý vietor podfukujúci celtu, veru nabudúce pôjde určite po zem.

Ráno som mal pocit, že chalani už dve hodiny behajú a fotia po hrebeni ..dokiaľ som sa odhodlal konečne vstať, spraviť im kávu a zohriať Marekove obľúbené kvalitné jedlo s názvom párky, ktoré do gurmánskych výšin posunula horčica ;-)

Pobalili sme sa a zamierili ešte snoriť po lesných hmlách, bolo už na to síce trochu neskoro, ale aspoň sme sa dobre prešli, vyhriali na slniečku  a spravili pár obrázkov hamaku a nového Cumulus páperového zateplenia pre hamaky.

Karol a ja sme už na konci mali dosť, Marek bol navnadený pekným denným počasím ešte na jednu noc, nabudúce budeme odolnejší a pripravení na dva dni :-)