rok hamakovania

A je tu leto!

Rok hamakovania za nami a digitálny zápisníček zíva prázdnotou. Náplň samozrejme je a výhovorky moc neobstoja, pokúsim sa aspoň v krátkosti zhrnúť, kadiaľ nás bavilo chodiť posledných 365 dní.

Prím hrali samozrejme Malé Karpaty, snažili sme sa vyhýbať populárnym vrcholom. Každému je teraz jasné prečo, snáď sa podobná situácia nebude už opakovať, zaťaženie prírody bolo naozaj extrémne. Je neuveriteľné, čo dokáže spôsobiť taká vec ako je zatvorenie obchodov. Ľudské stáda zmenili niektoré lokality na nepoznanie. Dopomohlo tomu samozrejme aj sucho, keď v miestach, kde bol tenký chodníček, narazíte na vejár rozdupaný k vrcholu ako delta Nílu, zamyslíte sa, či bolo toto naozaj nutné. Do lesa patrí počúvanie vtákov, zveri a vetra v korunách stromov. Gitary a bluetooth reproduktory si radšej užite na záhradke. Pevne verím, že takýto stav sa už nezopakuje a PR články o medveďoch spoľahlivo naplnia nákupné centrá.

Jesen Male Karpaty hamaky

S väčším počtom ľudí sa stupňuje aj zbytočná agresivita, to platí aj vo virtuálnom „outdoor“ priestore, kde dokáže jedna fotografia vyburcovať vášne, urážky, ohováranie a udavačstvo. Verte, že takýmto prístupom dotknutého nezmeníte, lepšie je mu neverejne a s úctou napísať, čo sa vám nepáči a vysvetliť mu, čo robí podľa vás nesprávne – nikto nie sme bez chyby.

Jeseň bola nesmierne vydarená. Takmer každý víkend sme pobehovali po Malých Karpatoch, hlavne okolo krásnej lokality Kamenné vráta, obdivovali krásne staré stromy po hrebienku Cajlanskej Veľkej Homoly. Pod Čmelkom sme hľadali lokalitu, kde by sa dalo nerušene odpočívať pri potôčiku. Bohužiaľ zatiaľ v Karpatoch neúspešne všade pri toku boli zvážnice (ak poznáte takú lokalitu, prosím, napíšte mi). Mix z jesenných výletov sa stlačil do tohto relaxačného videa:

Páni z východu toľko plánovali, že prídu pozrieť Karpaty, až opadala väčšina listov. Namiesto vizuálneho sme sa teda zamerali na kulinársky zážitok. Pripravili sme im hamburgery a cuketové placky s kuracím mäsom. Jeseň za horizontom ale spríjemnila počasie, stráviť vonku dve alebo viac nocí je vždy trochu iný pocit ako rýchlovka s ranným odchodom domov.

Zima začala nesmelo, snehu navalilo iba do vyšších polôh, teploty aj na prelome rokov vo Veľkej Fatre klesli v noci len do -6. Cez deň to bol zvyčajne boj s ťažkým topiacim sa snehom. Malé Karpaty párkrát potešili nafúkanými snehovými ihličkami. A najnižšie teploty nás prekvapili až takmer na jar na Záhorí, opakovane -8.

Dve videá zo zimných výletov si môžete pozrieť na linku tu a z výletu k Limbe tu.

Jar začala pozvoľne, zima nie a nie sa pustiť, všetko sa zdalo o pár týždňov posunuté. Tradičné cesnakové lány neďaleko Havranice tiež meškali, ale nesklamali ani tento rok. Potešilo by viac jarnej hmly, ale nemôžeme mať zase stále všetko :). Cesnakom ešte chýba jedno video, prvé dve nájdete tu v1, v2, v3.

Studená jar odsunula aj detské kempovanie, prieskumov a výletov do neznámych oblastí mali samozrejme veľa, ale trápiť ich spaním vonku, keď hrozí, že z 20 stupňov cez deň na slniečku bude v noci -4, nemalo zmysel. Karpaty boli preplnené, huby ešte nerástli, tak bola zaujímavá na bádanie vojenská oblasť na Záhorí. Dovolený je pobyt max na 24 hodín a samozrejme žiadny oheň (…nechytať muníciu:). Pravidlá pre oblasti a hlavne termíny cvičení pre obmedzenie vstupu si je nutné vždy pred návštevou overiť na stránkach tu a tu.

Plnohodnotná detská expedícia sa podarila netradične až v júni. Jemný štart na krásnej vyhliadke Boriakovej skaly s pokračovaním na Ľubietovský Vepor. Krásne prostredie, málo ľudí a našťastie bojazlivé medvede. Teplo už ale začínalo vystrkovať rožky.

Na plné obrátky sme si užili výpek v Slovenskom Raji, na sprevádzanom výlete po vyprahnutých hrebienkoch a skalných vyhliadkach. Štvordňová prehliadka panorám a impozantných výhľadov sa skončila osviežujúcim oddychom v údolí. Výlet sprevádzalo množstvo myší a rajské medvedíky si už dokážu trochu dupnúť.

foto (c) MP