Posledné vysoké teploty nás vyhnali vo veľkej tlupe na vodu.

Vybavili sme si odvoz do Rakúskeho Fischamendu, Boris sa vytiahol a doniesol dva člny, akurát nafúkať mi ho už nechcel. Dunaj bol tentokrát trošku živší a kalnejší, aj pre decká je to zaujímavejšie ako nuda na pomaly tečúcich ramenách.

Voda bola rýchla a s nákladom som ani moc efektívne pádlovať nemohol. Marekov čln začal robiť prieskum na druhom brehu, čo som ja zistil, až keď mi zmizli červené bóje, nevadí, aspoň pôjdeme rýchlejšie. Akurát trajekty plávali trosku bližšie ako by som bol rád, ale naložené decká si z toho nerobili ťažkú hlavu a vlny hravo zvládli.

Slušné divadielko potom predviedol Boris, ktorý sa pokúsil (dúfajme nechtiac) vyklopiť Hanku o bójku, našťastie mu to nevyšlo. Keď bolo po všetkom, tak sme sa všetci zasmiali, ale veru nebol to srandovný manéver. Decká potom zapli radary a hlásili všetky bójky až do Bratislavy.

Prvý deň sme mali naplánovanú iba krátku plavbu, ale aj to sa kvôli prestávkam natiahlo. Tábor sme budovali pri západe slnka. Otestovaná príjemná lokalita s množstvom menších a hlavne zdravých stromov, nič nemôže byť lepšie pre pokojný spánok.

Druhý deň sa začal pozvoľným kúpaním. Nikto sa neponáhľal a hlavne veci nebolo treba baliť, ja som všetko len zvesil a šupol do lodného vaku. Dunaj sa rozšíril a so spomaleným nahlasovaním bójok sa postupne aj decká začali nudiť a vyhrážať sa, že nám utopia rum a že máme viac ťahať, atď. Ešteže to občas zachránil rozbúrením hladiny Twin city liner. Táboriť sme plánovali skôr, čakalo nás totiž v chladničke mäso na guláš, ale plánované miesto bolo však zanesené kvantom vyplavených konárov a bordelu. Museli sme preto improvizovať a zastaviť až oproti Devínu.

Boris sa pustil do prípravy a ostatní do mudrovania, nech to nemá také ľahké. Ani sme nezbadali a zrazu tma, ale to už bol našťastie aj guláš hotový. Miesto bolo trošku živšie, ale nechceli sme riskovať príliš sa splaviť dole, nabudúce už ale budeme vedieť, že sa tam ešte nájdu aj izolovanejšie a pekné lokality pre viacero hamák naraz.

Po vstupe do mesta nám na hlavu skákali chalani na hojdačke z mosta a neodpustil som si ani záber na presklenné záchody chrbtom k starému mestu.

na záver umelecká reminiscencia:

foto (c) M.P.
[woocommerce_social_media_share_buttons]