Malokarpatská zima sa začína tváriť ako neskorá jeseň. Dažde, hmly a aspoň občas nejaké to sneženie, ktoré zvyčajne ani nedopadne na zem.

V takejto trápnej situácii k nám zavítala hamaková návšteva z Francúzska. Človek, ktorý vlastní hádam 20 druhov hamakov a rôzneho špeciálneho vybavenia. Našťastie chlapík nenáročný na prírodné úkazy, spokojne žijúci vo svojom svete. Napriek tomu, že okolo seba vytvára bublinu, v ktorej sa čas výrazne spomaľuje, s radosťou holduje príprave jedla a večer nám spravil znamenité palacinky.

Večer nás pristihol dážď, Nicolas sa v noci ešte snažil orestovať na ohni moju staršiu celtu. Keď som pripomienkoval, že by som v nej nerád mal diery, zmiatol to zo stola „že však je to len dd hammocks“, v zásade mal pravdu…

V noci konečne teplota poklesla aspoň trochu k nule a trošku zasnežilo. Akurát škoda, že sa vietor oprel do strany, kde som si spravil výhľad a vyhnal ma z pelechu upravovať chyžu.