Ruiny kláštora Katarínka sú populárnou lokalitou, dážď a vietor však priestranstvo pred kostolom sv. Kataríny spoľahlivo vyľudnil.

Popritom ako sme s Marekom preskúmavali lokalitu, dorazil Boris. S jeho príchodom sa zdvihol aj vietor a zahnal nás do závetria. Rozkladanie a behanie okolo základného tábora výrazne predĺžil dobrý rum. Aj Borisove plány prípravy chili con carne začali až s príchodom tmy. Počas prípravy tohto hlavného chodu som sa ja stihol predpripraviť rôznymi kašami, kávami a sušienkami. Marek testoval predohrev hamaky čajom, nebolo to síce nutné, ale prečo to nevyužiť. Nakoniec sa pridali peruánske chili papričky a znamenité jedlo bolo hotové.

Miesto v závetrí fungovalo dobre, občasný vietor trochu postrašil, ale netrhal celty. Teplota sa pohybovala do -3 Celzia. Vlhkosť bola asi úplne minimálna, žiadna námraza sa nekonala.

Svoje ráno by som ja skôr nazval skorým predpoludním, Boris mal už prípravu druhej kávy za sebou a táborisko zabalené v batohu. To som sa ja ledva vykľuval z larvy, dobiedzajúc s foťákom na mikulášskej palici, nech sa ešte nebalia. Tož, vždy ma ráno naháňajú ako zdutú ovcu.

Pobalení sme vyrazili podrobnejšie si prezrieť kostol Katarínka. Ak budete na mieste v sezóne, môžete si užiť aj vyhliadku z veže. Nám kultúrny zážitok spestril národný umelec Boris na lokálnom piáne, zahral dvoma tónmi, ktoré zostali v repertoári tejto zhrdzavenej trosky. Počin umiestnenia tohto objektu zostal nepochopený. Na zemi ešte zostal obal, ale naťahovať ho na zničené krídlo už asi nemá  zmysel.

Železničku vybudovalo občianske združenie (viac tu) Pre deti je to fajn oživenie. Združeniu patrí aj lúčka neďaleko kostola, na nej sú  vybudované ohniská so sedením.  Neďaleko sú aj pekné stromy vo fajn vzdialenostiach pre hamaky, myslím, že v lete sa tu ešte uvidíme.

(c) foto M.P.