[woocommerce_social_media_share_buttons]Zvyčajne sa snažím písať formou: „Ak si chcete oddýchnuť, choďte…“, tentokrát je ale vhodnejšia forma: Ak si chcete oddýchnuť, preboha už nechoďte na Čermák.

Dohoda však bola, že sa tam stretneme, takže meniť to sa nikomu už moc nechcelo. Tušili sme, čo tam vrámci prázdnin asi bude, ale realita predčila naše očakávania.  Keď som tam dorazil ja s Bubim, na placi sa nachádzali iba dva stany, počas rotácie kvanta denných turistov dorazili najprv páriky s počtom stanov 6, potom rodinky s počtami 2+3+2, ktoré sa už začali rozkladať bez varovania v lese…  (celkovo 15) keby sme nečakali, že na druhý deň možno príde Lusi a Sally, tak by sme zbalili švestky a šli inam.

Človek si povie, veď čo ľudia,  no len keď niekto začne strieľať v noci novoročné svetlice a decka sa hrajú na hľadanie pokladu, dokonca niektoré objavia, že ich baterka má aj stroboskop, tak tož ale každý z nás si pobyt v lese predstavuje inak, niekto si rád pustí „rádio“ a ďalší by mu ho najradšej roztrieskal kameňom a mal ticho. Nakoniec sme to ale bez újmy prežili, založili si oheň v otvorenom drievkači ako bezdomovci v bareli, popozerali mesiac a hviezdy, pofrflali a šli spať.

Na druhý deň sa všetci vypratali, ja som ešte dovaril nedeľné zásoby a to už dorazil Sally s Lusi, čo sme sa moc potešili, keďže vrámci ich vyťaženia to bolo takmer nevídané stretnutie.

Z výletu je ešte jeden poznatok, prvý krát som ja osobne videl niekoho neznámeho rozkladať hamak, nebol to síce Hennesy, ale snáď sa k niečomu lepšiemu dievčina časom dostane :)