S odstupom niekoľkých rokov sme sa rozhodli zopakovať túru na Borišov.

Vybavení povolením na vjazd do Veľkej Fatry, sme si legálne prezreli Ľubochniansku dolinu a začali sme stúpať po značke z Močidla. Idúc viacmenej po pamäti, kedže trasu máme prejdenú hádam aj desaťkrát, sa k môjmu prekvapeniu chodník začal postupne strácať. Ale to už sme vedeli, že trasu niekto presmeroval. Nadšenie z toho, že naspať nepôjdeme rovnakým chodníkom, pokazilo zarastené rúbanisko. Dúfajúc, že nikto nezakopne o spiaceho medveďa, sme sa postupne predrali až k novému chodníku.

Príjemnú pasáž cez lúky vystriedal stupák od chaty na vrchol. Z diaľky vial dažďom ochladený vietor. Nasledoval teda pozvoľný ale relatívne rýchly odsun, žiadny čas na hamak stoličky, ktoré som vláčil so sebou. Krátka prehánka nás chytila ešte na lúkach, ale to nebolo nič v porovnaní s lejakom, čo sa spustil po našom príchode z túry.

Ak sa vám páčia videá, podporte nás prihlásením sa na odber (subscribe):

foto (c) M.P.
[woocommerce_social_media_share_buttons]