Znova v obľúbenej lokalite pod Veterlínom, nocovačka v udržiavanej výsadbe krásnych vežovitých stromov a pre srandu sa niesli v batohu krevetky.

Jedna noc znie ako pomerne málo, ale niekedy musí byť aj zato človek vďačný, že si takýto čas môže ukradnúť vlastne len pre seba. Stromy sú tak dobre prerezané, že vyrástli neuveriteľne rovno bez defektov, je to jednoducho dokonalý hájik. Z korún a z boku presvitá trochu svetla, čo dovolilo narásť aj nízkemu porastu, na konci jari je ešte stále vo sviežej zelenej.

Aby toho nebolo dosť, tak Marek doniesol krevetky na test na panvici. Všetko bolo mokré a to si nemohol nechať ujsť zase Boris, na chrbát si doma naložil drevo a vláčil sa s ním až na miesto, asi potrebuje trénovať, alebo možno toho bude mať potom menej na odvoz do zberného dvora? Pečenie sa podarilo aj vďaka všadeprítomnej bravčovej masti od Borisa.

Noc v lesíku je vždy tmavšia, svetlá nočná obloha k nám ale presvitala cez okraj lesa. Vietor sa točil, takže prasatá, ktoré majú túto oblasť kvalitne prekopanú, sa neukázali. Noc bola tradične príjemná, akurát na východ slnka sa mi nechcelo vyliezať z pelechu, raz to snáď vymyslia tak, že sa to bude dať nafilmovať z hamaku. Privítalo nás teplé slnečné ráno, Boris zahájil odchod, Marek výzvu zdržiavať ho. Cesta ráno je vždy príjemná, treba si ju užiť.