Na spanie do dažďa sme sa zišli v pomerne hojnom počte (8kusov) na populárnom Dolnom Červenom Kríži v Malých Karpatoch.

S Marekom a deckami sme si spravili menší okruh, cez Malú Baňu, poponúkali pocestných tuzemákom z Maurícia. Cesta bola krátka, ale decká sa stihli doraziť pár hodinovým preliezaním po veľkom a novo-vystavanom prístrešku. S nastupujúcim večerom vyhnalo chladné počasie všetkých opekaniachtivých susedov.

Tono  predviedol svoju panvicu, pripravil marinované kuracie. Ako zmizli decká, zmizol aj „Modrý tuzemák“, potom nám už nebolo treba veľa a vytratili sme sa zohriať sa do hamakov.  Nočný dážď a vietor preveril doma vyrobené zimné celty. Hustá celonočná hmla testovala poľské páperie, mierna vlhkosť bola na povrchu textilu samozrejme cítiť, ale páperie bez problémov hrialo.

Ráno sa popri príjemnom klopkaní dáždika pomerne ťažko vstávalo, už aj kávu si musel pomlieť Boris sám. Asi by som mal začať spávať na zemi, lebo raz to príde – sa zobudím a všetci už budú na pol ceste.