Cez Zámčisko sa dá hravo prejsť na Čermák a Skalnatú, trasa nie je ani 10 kilometrov, u nás sa však jednalo o dva krátke piatkové výlety s deckami a zásobami na guláš.

Čermák a Skalnatá, september 03. 2018

Lokalita, kde vždy nájdete pár exotov, možno občas prejde okolo aj niekto bez modrých texasiek alebo kabelky. Ale v zásade je to fajn, že aspoň raz začas si rodinka vyrazí do lesa po sobotňajšom obede. Keď však začne niekto vyvážať na lúku autom prepravky s pivom – že bude oslava, to je veru smutný úkaz ignorancie prírody aj pre tú rodinku „sobotňajších“, sú lokality, kde je to legálne a neliezol by s tým vozidlom nikomu na nervy. Lokalitu sme zvolili kvôli sľúbeným deckám, ktoré nakoniec neprišli všetky, tak sme to potom už nemenili.

Rátali sme s tým, že na Čermáku človek nebude nikdy sám. Deckám sa ale páčilo, lietali po lúke s novými kamarátkami. Kamil mal tiež novú kamarátku s názvom Tahoma. Východovka aj západovka boli o ničom. Mal z toho celého miernu depresiu, tak som ho musel narýchlo vytiahnuť na susedný vrchol Skalnatá. Aspoň sme sa trochu prešli a Kamil odhalil čaro malokarpatských výhľadov.

Zámčisko, september 08. 2018

Nejako som sa zasekol v práci a doprave a keď som dorazil, Boris už spokojne zahajoval prípravy na guláš, decká behali po lúke a zbierali lienky. Marek a Lita boli voľne rozhodení v hamak stoličkách. Rozložil som sa, natlačil som prvú fajku, trochu si zalietal a zistil som, že už je voľajaká tma. Však ja som prišiel oddychovať a ten čas nepočká… Boris s tmou zisťuje, že ho v obchode ogabali nejakým smradľavým mäsom, asi im došlo Savo. Tak improvizuje falošný frankfurtský guláš, po rume sa to zdala byť kvalitná nočná poživeň. Naplnení ako záhorácke kapsy sa váľame do hamakov.

Zobúdza nás búrka s bleskami trieskajúcimi zo všetkých strán, bohužiaľ ma v tom stave napadlo iba všetko vypnúť, nie nahrávať zvuky v polospánku. Ráno príjemných, dokonca pár slnečných hodiniek, potom vetrisko a znova lejak.