Vozeň Arpád, alias Tatranský Express už pod Veterlínom nenájdete, hoci je to už stará správa (od roku 2013), toto krásne miesto medzi starými stromami za návštevu stojí.

Táto lokalita nebola pôvodne našim cieľom. Vybrali sme sa skúmať hrebeň pod Čelom a Veterlínom, hľadať pekné staré stromy. Trasa po hrebeni bola príjemná, terén je miestami výrazne zbrázdený stádami muflónov, ale okrem toho, že stromy boli zatiaľ bez listov, výhľadu nič nechýbalo. Po vlaku zostali len roztrúsené kúsky a nápis pre zahraničných turistov „train is gone“. Ak chcete navštíviť len dané miesto a netúlať sa okolím, prístup je lepšie vysvetlený tu.

Miesta na spanie sme si kvôli vetru (20m/s) vybrali mierne pod hrebeňom. Človek to na chvíľku vyskúša, či ten hamak drží teda, zrazu precitne a už sa stmieva. Využili sme miestne ohnisko na zapečenie pár zemiakov s doplnkami. Ja som si vymyslel záber s dronom, ale v postprodukcii sa to nedalo pozrieť v reálnom čase, tak som to s dĺžkou trvania záberu voľajako nezvládol, nabudúce budem múdrejší.

Vietor v noci zoslabol a čierne skelety stromov začali vystupovať z bielej hmly. Divadlo pokračovalo aj nadránom. Hmla sa prelievala ponad náš hrebienok a zdala sa byť iba lokálnou záležitosťou, prekvapivo však siahala aj cez Veterlín. Mimoriadne bolo, že som ráno kľudne vstal, asi ma fascinoval pohľad do hmly. Popri sledovaní pribúdajúceho svetla som začal s prípravou neodmysliteľnej kávy. Napriek minimalizácii výbavy je set na prípravu kávy asi najťažšia súčasť batoha.

Pár záberov sa podarilo, ale s ránom sa rýchlo stratila aj hmla. Polojasno bolo príjemné na aktivity ako balenie hamakov a odsun do civilizácie. Výdobytky ľudstva pripomína neďaleká nová a nezmyselná asfaltka. Hravo sa jej dá vyhnúť, cesta vám síce potrvá dlhšie, ale málokto chodí do prírody preto, aby sa presúval po asfalte, navyše sa na vás možno v lese usmeje nejaký ten muflón ;-)

PS: Ak by ste niekto vedeli, kde skončil Arpád, budem rád, keď mi napíšete.